OD PONDELKA DO NEDELE: Policajti sa chcú hrabať v mobile novinárky. Čonty sa priznal, že bol pri pomletí človeka

KOMENTÁR – Policajti sa chcú hrabať v mobile českej novinárky, ktorá spolupracovala s Kuciakom. Janíčka, ktorý rozpráva o korupcii v justícii, posadili do cely, aby mu zabránili pokračovať v ohováraní. Čonty od sátorovcov sa kajá.

Každý týždeň v nedeľu na portáli TVKRIMI.SK prinesenie prehľad udalostí z oblastí rezortu vnútra, prokuratúry a spravodlivosti, ktoré nás v uplynulom týždni zaujali a považujeme ich za dôležité. Tu je sedem udalostí za 20. týždeň v roku 2018.  Tentokrát vyberala Júlia Mikolášiková.

Policajti vzali mobil novinárke, ktorá robila so zavraždeným Jánom Kuciakom. Česká žurnalistka je riaditeľkou Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku, spolupracovala s novinárom Jánom Kuciakom, ktorý sa stal obeťou vraždy. Policajti ju vypočuli tesne po čine a mala aj ochranu. Teraz ju opäť zavolali na výsluch do Bratislavy. Za zvláštnych okolností jej odobrali mobilný telefón aj SIM kartu.

Tvrdia, že elektronická komunikácia vraj môže pomôcť odhaliť vraha. Holcovej mali povedať, že ak im ho nedá dobrovoľne, uložia jej pokutu 1650 eur a aj tak jej mobil zoberú. Novinárka  im ho napokon dala, povedať prístupové heslá však odmietla. Podľa vyjadrenia Úradu špeciálnej prokuratúry podpísala aj zápisnicu.Okolo vydania mobilu je z právneho hľadiska veľa nejasností. V tomto texte to však rozoberať nebudem, je to na samostatný článok.

Z môjho pohľadu by bolo asi lepšie riskovať pokutu a mobil im nedať. Proti uloženiu takejto sankcie je totiž možné podať sťažnosť. Otázkou je, prečo Holcová považovaná za jednu z top investigatívnych novinárok, ako cudzinka na slovenskej polícii, nežiadala výsluch prerušiť a nevolala ihneď český konzulát a právnika. No s nátlakom orgánu štátnej moci sa človek nestretáva každý deň a svoje určite urobil aj stres.

Mobil teraz majú policajti a tvrdia, že sa ho zatiaľ ani nedotkli. Prokuratúra najnovšie vyhlásila, že Holcovú vyzvú na spoluprácu, aby im poskytla prístupové heslá. Novinárka však už pochopiteľne do Bratislavy prísť nechce a bude žiadať, aby slovenskí policajti požiadali tých českých o spoluprácu a bola vypočutá v rámci dožiadania.

Šéfredaktori a vydavatelia vydali stanovisko a žiadajú, aby záležitosť bola prešetrená. Udalosť vyvolala škandál nie len na Slovensku, ale aj v zahraničí. V poslednej dobe tak nie je deň, čo by polícia a prokuratúra nezažívali hanbu.

Treba si spomenúť aj na kauzu poslanca hnutia Sme Rodina Borisa Kollára, ktorému  policajti tiež chceli vziať mobil. Zaujímala ich komunikácia s dievčatami zo zariadenia Čistý Deň. Nič im nedal a ani sa mu nič nestalo.

Čonty od sátorovcov sa priznal, že bol mafián, vraždil a teraz sa kajá. Na Špecializovanom trestnom súde sa začalo pojednávanie v kauze sátorovci. Hlavný obžalovaný Zsolt Nagy alias Čonty vyhlásil, že je vinný, všetko ľutuje a usvedčuje bývalých kumpánov.

Práve Čonty participoval aj na ohavnom skutku, keď mafiáni z Dunajskej  Stredy najskôr svojho kumpána zastrelil, potom jeho telo rozporcovali a pozostatky pomleli v mlynčeku na mäso a vyhodili ich do rieky. Polícii a prokuratúre tak chýba telo. Dôkazy sú postavené výlučne na výpovediach svedkov a obžalovaných.

Čonty s obhajcom na súde. Zdroj: pir.

Vyhlásenie o vine je neodvolateľné. Môže sa tak stať, že tých, ktorí vinu popierajú, súd napokon oslobodí a za tento ohavný nechutný skutok bude potrestaný iba  Čonty. TVKRIMI.SK prípad na súde sledoval, články si môžete prečítať tu, tu, tu, tutu.

Ondreja Janíčka, ktorý rozpráva o údajnej korupcii bývalej sudkyne, dnes štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej posadili do policajnej cely. Dôvodom bolo pokračovanie v trestnej činnosti, keďže čelí obvineniu z ohovárania a verejne opakovane ďalej rozpráva o úplatkoch v justícii.

K vyhláseniam Janíčka treba pristupovať veľmi opatrne a určite je potrebné ich veľmi starostlivo preverovať. Je totiž právoplatne odsúdený za vydieranie a pod rozsudok sa ako sudkyňa podpísala práve Jankovská. Je bežnou praxou mafie obviňovať policajtov, prokurátorov, či sudcov z trestnej činnosti. Dôvod je jediný, pomsta.

Avšak posadiť do cely osobu pre podozrenie z ohovárania a dokonca uvažovať nad podaním návrhu na väzobné stíhanie je absurdné. Dá sa to považovať za prezentáciu moci. Najmä ak bežným ľuďom, ktorý sa stali obeťami klebiet a intríg orgány činné v trestnom konaní uvádzajú, že majú podať civilnú žalobu na ochranu  osobnosti na súd a nie trestné oznámenie. Takto to vyzerá tak, že Jankovská je ako poškodená privilegovaná a práve to vzbudzuje podozrenia.

Disciplinárna komisia Slovenského futbalového zväzu potrestala Ivana Kmotríka mladšieho. Incident sa stal počas trnavského finálového  zápasu národného pohára Slovnaft Cup. Dopustil  sa hrubého nešportového správania na ploche ihriska, kde ho televízne kamery zastihli so vztýčenou pravicou, ktorou gestikuloval smerom k tribúnam. Viceprezident a generálny riaditeľ ŠK Slovan Bratislava dostal za hrubé nešportové správanie disciplinárnu sankciu – finančnú pokutu vo výške 10 000 eur a zákaz vstupu do šatní, technickej zóny vrátane priestorov hráčskej lavičky, priestorov extra sedenia a priestorov vyhradených pre delegované osoby do 31. decembra 2018.

O hajlovanie sa však zaujíma aj polícia a ešte 9. mája vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci za prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd. Kmotrík obvinený však nie je.

Je možné, že disciplinárne potrestanie vytvorí pre obvinenie prekážku v zmysle zásady Ne bis in idem (nie dvakrát v tej istej veci). Ľudskou rečou to znamená, že keďže Kmotrík mladší bol za svoje konanie už bol potrestaný v disciplinárnom konaní zväzom, nebude ho možné, za ten istý čin riešiť aj trestnom konaní. V trestnom konaní by mu hrozil trest šesť mesiacov až tri roky.

Slovenská informačná služba zverejnila správu za rok 2017. Okrem iných zaujímavých vecí sa v nej uvádza: “V posledných rokoch došlo k postupnej eliminácii najvýznamnejších domácich skupín organizovaného zločinu, preto sa väčšia spravodajská pozornosť venovala cudzojazyčným organizovaným skupinám, ktoré by mohli získať na Slovensku väčší vplyv, resp. ktoré by sa tu usilovali nahradiť donedávna dominantné domáce zločinecké skupiny a vytvárať si tak zázemie pre svoje pôsobenie v ďalších štátoch EÚ.”

Tak na takého zistenie, ani nemusíme pracovať v tajnej službe s obrovským rozpočtom. Stačí si všímať, čo sa deje napríklad v Bratislave na ulici po uväznení piťovcov, sýkorovcov, sátorovcov a naposledy aj takáčovcov. Niektoré obchodné centrá sú plné  rusky hovoriacich indivíduí  a svoje miesto si vybojovali napríklad aj  Albánci.

Môžeme teraz iba protizločineckej jednotke NAKA držať palce, aby sa operatívci naučili aspoň mená všetkých tých Albáncov, Rusov, či Vietnamcov. Očakávať, že by už dokázali aj nakresliť štruktúru týchto cudzojazyčných zoskupení je predčasné. Môže hroziť, že sa vrátime 90- tych rokov. Ostáva aj otázkou, komu vyhovovalo takého úplne vyčistenie priestoru.

Na generálnej prokuratúre došlo k zmenám. Prvým námestníkom sa stal Peter Šufliarsky, ktorý bol námestníkom pre trestný úsek. Funkciu prvého námestníka doteraz zastával René Vanek.

Jaromír Čižnár vedie generálnu prokuratúru už päť rokov. Zmeny nastali práve v napätej  spoločenskej situácii a v čase keď polícia, aj prokuratúra čelí najrôznejším podozreniam.

Zmena v pôsobnosti vedúcich prokurátorov na generálnej prokuratúre bola podľa slov hovorkyne,  odôvodnená rozsahom a významom agendy patriacej do pôsobnosti prokuratúry ako štátneho orgánu. Vyjadrila sa, že táto legislatívna zmena upravuje pôsobnosť vedúcich prokurátorov na generálnej prokuratúre tak, ako bola naposledy účinná do roku 1999.

Pod Šufliarskeho patria priamo riaditeľ trestného odboru, riaditeľ medzinárodného odboru a vedúci prieskumného oddelenia

Boss František Salinger zo Žiliny je opäť za mrežami. Sudca Okresného súdu Žilina rozhodol o jeho vzatí do väzby. Dôvodom je obava z úteku, vyhýbania sa trestnému stíhaniu ako aj obava z pokračovania v trestnej činnosti. Proti rozhodnutiu podal sťažnosť a bude o nej rozhodovať Krajský súd Žilina.

Salingera obvinili pre úverový podvod v štádiu pokusu a falšovanie a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky.

Po Salingerovi začali policajt ísť v čase keď žilinskej polícii šéfoval František Posluch. Takmer každý mesiac mu vzniesli obvinenie za vraždu. V prípade vraždy bieleho koňa Štefana Gažúra ho však súd oslobodil. Vo väčšine ďalších prípadoch trestné stíhanie voči nemu zastavili ešte v prípravnom konaní.

Doteraz ho uznali za vinného iba v kauze výbuchu telefónnej búdky v Žiline, v júli 1998 tam zomreli traja ľudia. Salinger  sa k činu priznal v závere pojednávania na súde. Sú na neho podané ďalšie dve obžaloby pre vraždy. Väzbu mu vtedy súd nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka a nosil aj monitorovací náramok.

Páčil sa Vám text? Zdieľajte ho!
onpost_follow 0

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *