BRATISLAVA – Keď bol po revolúcii v roku 1990 zrušený trest smrti aj pre tých najväčších kriminálnikov, vrahov, hovorilo sa o ideách humanizmu. Vyspelá a demokratická spoločnosť predsa nemôže trestať, hoci masových či sériových vrahov, mafiánov a iných zločincov nehumánne – vziať im život. Včerajšou samovraždou bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského sme sa možno vrátili hlboko do minulosti, len neviem či pred rok 1990, alebo rovno do rokov 50-tych. ( AKTUALIZÁCIA – 30.12.2020 – 16:30 – Milan Lučanský zomrel. )
Pokus o samovraždu má niekoľko aspektov, ktoré vypovedajú veľa o stave súčasnej spoločnosti. Je aktom, ktorým vygradovala neprijateľná atmosféra a praktiky, ktoré sa postupne usídľujú v spoločnosti. Tie ale začali akcelerovať pred pár rokmi a vyšpičkovali sa vraždou novinára Jána Kuciaka. Začal sa hon na páchateľov vraždy, vynášaním informácií zo spisov, manipuláciami verejnej mienky, neskôr neprimeraným nátlakom na orgány činné v trestnom konaní a dielo bolo dokonané spoločenskou frustráciou z rozsudku. Mediálna spravodlivosť sa akoby rozsypala.
Nová morálka a slušnosť
Nová, propagandisticko-mediálno-politická-slušno-Slovenská morálka dostala ranu a príučku ako hrom. Nasledovali ataky a napríklad pokusy o diskreditáciu advokátov, ktorí obhajujú zločincov. Akoby sa zotrel rozdiel medzi páchateľom a advokátom. Zjednodušene povedané, mediálne sa buduje systematicky mienka, že obhajca daňového podvodníka musí byť isto tiež podvodník. To je len jeden príklad, ako sa rozkladajú základy trestného práva a kamienky spravodlivosti. Dnes žneme možno prvé výsledky.
Prezumpcia neviny nemá byť len formálna
Prezumpcia neviny dostáva ranu za ranou, trhliny má aj právo na spravodlivý proces. Selektujú sa fakty, v záujme odsúdenia Kočnerovcov, Ruskovcov a im podobných gaunerov, sme takmer obetovali všetky princípy právneho štátu. V tomto má Fico pravdu, hoci on o prezumpcii neviny hovorí len z vlastného strachu. No nesmieme na tento princíp rezignovať, aj keď naň poukazuje práve on. Ten inštitút si nezaslúži byť pochovaný len preto, lebo Fico… Nestojí to za to. Do budúcnosti sa to môže vypomstiť komukoľvek z nás.
Prezumpciu neviny a právo na spravodlivý proces môže potrebovať ktokoľvek
Nikdy nikto nevie, kedy bude potrebovať spravodlivý súdny proces. Napríklad čo i len po neúmyselnej nehode, pri ktorej zomrie chodec na priechode pre chodcov. Predpokladám, že nikto nechce, aby práve ten jeho prípad novinári, policajti, prokurátori či sudcovia riešili zaujato, s krvavými očami, s chúťkami politického revanšizmu a odsúdili vinníka na ,,mediálny trest smrti samovraždou” už pri založení policajných pút.
Pokus o mediálne maskovanie samovraždy
Pokus o samovraždu bývalého najvyššieho funkcionára, ktorý bol ešte 31.8.2020 policajným prezidentom a o 4 mesiace sa vo väzbe zrejme opakovane pokúsi o samovraždu, ktorú na druhý pokus v priebehu dvoch týždňov aj takmer dokoná, vypočítavo niektorí militantní novinári interpretujú bez dôkazov už spôsobom, že tak Lučanský urobil zrejme pod ťarchou nepriestrelných dôkazov, lebo neuniesol spoločenský pád. Pekná obhajoba po dvojročnom spoločenskom lynči všetkého a zatemnení mozgov po vražde novinára.
Kriticky mysliaci človek by sa zamyslel, kde sa stala chyba
Akým štátom sa stáva Slovensko? Toto je to slušné Slovensko a alternatíva k zlodejinám za posledných 30 rokov? Čo ak je však pravda iná. Aj páchateľ korupcie je človek, heuréka, cíti a môže mať citlivú povahu, jasné, je to gauner a má pokrivenú morálku – berie úplatky, zaslúži si vysoký trest, väzenskú celu, so všetkým súhlasím, čo si však v humánnej spoločnosti rozhodne nezaslúži, aby bol dohnaný k samovražde. Bol dotlačený do bezvýchodiskovej situácie pod ťarchou dôkazov alebo nevidel žiadne šance na spravodlivý proces? Toto je základná otázka, na ktorú chcem poznať odpoveď. A odpoveď na túto otázku je kľúčová.
Kde sa podel humanizmus a pricípy práva na spravodlivý proces?
Jedno je jasné, 31.8.2020 bol Lučanský ešte policajným prezidentom, keď odchádzal, hovoril o politizácii polície. Tým argumentoval, prečo sa jeho názory rozchádzajú s ministrom vnútra. O pár mesiacov už čelil vážnym obvineniam z korupcie. Je na škodu celej spoločnosti, pravdy, spravodlivosti, že si jeho obhajobu nevypočuje verejnosť aj pred súdom. Kto za to nesie zodpovednosť? Niekto musí byť za to zodpovedný, nehádžme to len na umierajúceho. To už sa nedozvieme, teraz bude isto snaha rýchlo prúser pozametať štýlom ,,páchateľ” sa vlastne priznal, lebo neuniesol ťarchu dôkazov. Bravó, nový model spravodlivosti v roku 2020, v krajine EU. Odchod generálneho riaditeľa ZVJS a zriadenie medzinárodnej komisie je len kozmetickou úpravou. Samozrejme, že ministerka nemôže priznať, že Lučanský sa pokúsil o samovraždu dvakrát za dva týždne, pretože by musela okamžite skončiť tiež vo funkcii.
Ideme z extrému do extrému
Dlhé roky sa zločinci dostávali z väzenia pre procesné chyby, využívali diery systému, korumpovali sudcov, prokurátorov, policajtov. Dnes v zlosti, nahromadeného hnevu a rokmi akceptovanej neprávosti smerujeme k inému extrému – bezpráviu, selektívnej spravodlivosti a morálke, kde si podozrivý a obvinený vypočuje mediálny rozsudok spoločenskej a občianskej smrti už pri zadržaní a založení pút. Zastavme to, je to druhý mantinel a cesta do pekla, nie k právnemu štátu.
Skúška pre právny štát
Samovražda bývalého prezidenta PZ, ktorý ešte v auguste riadil políciu, môže byť znakom, že tvrdá spravodlivosť prichádza na Slovensko s razanciou a vysokou akceleráciou, alebo naopak, môže byť prvým vážnym symbolom, že princípy právneho štátu sa rozpadajú. Čo ak zadržaní obvinení neveria v spravodlivý proces, vidia politicko-mediálnu mašinériu krvavých očí, v ktorej pravda, spravodlivosť a primeraný trest už nehrajú žiadnu úlohu? Viem si predstaviť, že v takejto bezvýchodiskovej situácii by som asi konal rovnako. Ak Lučanský zomrie, čo je vysoko pravdepodobné, zomrie de jure ako nevinný, hoci obvinený. Stíhanie bude zastavené, verejnosť sa jeho pravdu a verziu nikdy nedozvie.
Lučanského prípad je posledným varovným prstom
Ak sa v spoločnosti niečo nezmení, 50-te roky máme za dverami, s tým rozdielom, že páchatelia nebudú visieť na šibenici po treste smrti, ale budú spoločenským, mediálnym, politickým tlakom dohnaný k samovražde. Takáto spravodlivosť sa mi nepáči. Najväčším znakom humanizmu je ľudskosť, súcit a základné práva, ktoré dokážeme priznať všetkým ľuďom bez rozdielu – aj mafiánom, gaunerom, zločincom. To však neznamená, že si nezaslúžia primeraný trest a spravodlivý proces. Tí, ktorí to popierajú, vracajú krajinu pred rok 1960. Pozrite, ako súdili masového vraha Brejvika v Nórsku, niekto si povie, že žije vo väzení ako v bavlnke, je to však znakom vyspelej spoločnosti. Dajme si pozor, aby sa z väzby a väzenia vďaka krvavým očiam zopár ambicióznych novinárov, politikov a posmelených policajtov, prokurátorov, naopak nestali časom koncentračné tábory.
Nová vláda začala budovať nový právny štát, aspoň má takú ambíciu. Ak však začne fungovať aj na ,,nepráve”, bude to cesta do pekla a máme nakročené možno oveľa viac k 50-tym rokom, ako si dokážeme pripustiť. Cynik by povedal, že aj Milada Horáková mala aspoň právo obhájiť sa pred súdom, aj keď zmanipulovaným a formálnym spôsobom. Lučanský bol však už mediálne odsúdený a to ešte ani nenafasoval väzenský mundúr.
